Život Prešova
online
online
Fedor Vico oslavuje: Mojimi vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj
09.11.2024 Svidník
Šapinec/Bratislava
9. novembra (TASR) - Karikatúry či kreslené vtipy začal v Roháči
uverejňovať už koncom 50. rokov minulého storočia. Spoločenské dianie
glosoval cez obľúbenú postavičku Jánošíka, ktorá bola súčasťou seriálu
karikatúr s názvom Dereš Fedora Vica. Známy je aj jeho ďalší seriál
kresleného humoru Iľko Sova z Bajusova. S jeho menom sa spája aj
medzinárodná súťaž karikaturistov Zlatý súdok spojená s témou piva.
V sobotu 9. novembra bude mať Fedor Vico, karikaturista a rusínsky patriot, 80 rokov.
V súvislosti s tým, čo ho priviedlo k tvorbe kreslených vtipov pre TASR uviedol: "Ja sa nad tým veľmi nezamýšľam. Ale všetko, čo sa deje, býva zhlukom nejakých okolností. Jedným z nich je aj to, že sa narodíte. A potom to už ide podľa spomínaných okolností. Jedinec by mal mať snahu tieto okolností nejako ovplyvniť. Väčšina to aj robí, najmä vo svoj prospech."
Zároveň však dodal, že jeho vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj. "Teda byť chlapom a nefňukať nad osudom, nehrať sa pred Snehulienkou a trpaslíkmi na hrdinu, nevyťať ´dubisko, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům´ a nebyť lenivý, teda pracovať ako naolejovaný stroj," vysvetlil Vico.
V čom spočíva najväčšia silia karikatúry či kresleného vtipu, by mali podľa neho posúdiť teoretici kresleného humoru. "Bolo aj tu pár ľudí, ktorí sa tým zaoberali, ale už o nich nechyrovať. Z tých najkompetentnejších, ktorých som poznal, to bol najmä Ivan Hanousek z Prahy a na Slovensku Kornel Földvári. Ale obaja už zomreli," dodal dlhoročný karikaturista.
Fedor Vico sa narodil 9. novembra 1944 v obci Šapinec, ktorá je dnes súčasťou obce Okrúhle. Tvorbe karikatúr či kresleného humoru sa začal venovať už počas štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Známa je jeho dlhoročná spolupráca s dnes už legendárnym humoristickým časopisom Roháč. Na jeho stránkach sa prezentoval Jánošíkom či postavičkami zbojníkov, ktorí boli súčasťou seriálu kresleného humoru vychádzajúceho pod názvom Dereš Fedora Vica. V roku 1969 ešte vyšiel Vicov Dereš aj knižne, ale počas normalizácie vtedajšia komunistická totalitná moc jeho zbierku kreslených vtipov stiahla z obehu a on dostal zákaz publikovania.
"Jánošíka ako zbojníka popravili v roku 1713. Pre tunajší ľud sa stal legendou a pre mňa stálou inšpiráciou v dlhodobom zbojníckom seriáli Dereš. Je zaujímavé, že verejnosť to nepovažovala za dehonestovanie svojho národného hrdinu, lebo asi bolo zrejmé, že aj moja figúrka v novinách je v rovnakom postavení voči ´vrchnosti´ rôzneho druhu. Dokonca mi tohto roku v Terchovej udelili certifikát čestného občana obce. To by sa mi odmietalo ťažšie, ako nejaké štátne vyznamenanie," uviedol Vico.
V období normalizácie sa mu podarilo publikovať na stránkach rusínskeho týždenníka Nove žitja, kde mu vychádzal rusínsky seriál Iľko Sova z Bajusova. Na stránky populárneho Roháča sa mohol vrátiť až koncom 80. rokov 20. storočia. Svojej obľúbenej témy kreslených zbojníkov sa nevzdal, pod pôvodným názvom však začali vychádzať až po roku 1990.
Po zániku Roháča kreslené satirické glosy spoločenského či politického diania publikoval v periodikách Aréna, Mosty, Bumerang, v denníkoch Sme a Hospodárske noviny či v rusínskych Narodnych novinkach. Spolupracoval aj s českými Lidovými novinami.
Za svoj tvorbu dostal cenu Slovenského literárneho fondu, Cenu mesta Prešov či výročnú cenu Českej únie karikaturistov. Je tiež držiteľom Novinárskej ceny za rok 2011 v kategórii Česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra za sériu karikatúr v Hospodárskych novinách.
Je pravidelným organizátorom medzinárodnej súťaže kresleného humoru v Prešove konajúcej sa pod názvom Zlatý súdok. Aktívne pôsobí v spolku Rusínska obroda a v Združení inteligencie Rusínov.
Účinkoval v dokumentárnych filmoch Marka Škopa Iné svety (2006) a Osadné (2009). A v menších úlohách sa predstavil aj v hraných filmoch Albert, Albert (r. Jaro Rihák, 1995) a Loli parádička (r. Richard Staviarsky a Víťo Staviarsky, 2019).
"Len pred pár dňami skončila v Múzeu rusínskej kultúry v Prešove moja výstava s názvom Komorne a monumentálne s podtitulom: Z málo známej tvorby známeho autora. Išlo o kresby, maľby a dokumenty z monumentálnych realizácií, ktoré vznikli v období zhruba v rokoch 1973 - 1988, teda v čase, keď som nemohol publikovať humor a satiru v tlači. Na budúci týždeň, 14. novembra, bude v Technickom múzeu na Hlavnej ulici v Košiciach vernisáž mojej výstavy kresleného humoru, ktoré toho času publikujem najmä v denníku Pravda. Pravidelne, už vyše 12 rokov, dvakrát týždenne, komentujem kresbou športové udalosti a pokračujem v publikovaní rusínskeho seriálu," uviedol stále aktívny výtvarník, pričom aj informoval, že vydávanie časopisu Bumerang, ktorý redigoval, bolo zo strany vydavateľa ukončené po poslednom októbrovom čísle.
"Medzinárodná súťaž kresleného humoru na tému pivo Zlatý súdok bola po 29. ročníku vyobcovaná z prešovskej Krajskej galérie, ale 1. apríla tohto roku som ešte zrealizoval jubilejný 30. ročník. Čo bude ďalej, to neviem. A netýka sa to len Zlatého súdka," skonštatoval pre TASR Vico.
V sobotu 9. novembra bude mať Fedor Vico, karikaturista a rusínsky patriot, 80 rokov.
V súvislosti s tým, čo ho priviedlo k tvorbe kreslených vtipov pre TASR uviedol: "Ja sa nad tým veľmi nezamýšľam. Ale všetko, čo sa deje, býva zhlukom nejakých okolností. Jedným z nich je aj to, že sa narodíte. A potom to už ide podľa spomínaných okolností. Jedinec by mal mať snahu tieto okolností nejako ovplyvniť. Väčšina to aj robí, najmä vo svoj prospech."
Zároveň však dodal, že jeho vzormi boli chlap, hrdina, dub a stroj. "Teda byť chlapom a nefňukať nad osudom, nehrať sa pred Snehulienkou a trpaslíkmi na hrdinu, nevyťať ´dubisko, jenž vzdoruje zhoubným až dosaváde časům´ a nebyť lenivý, teda pracovať ako naolejovaný stroj," vysvetlil Vico.
V čom spočíva najväčšia silia karikatúry či kresleného vtipu, by mali podľa neho posúdiť teoretici kresleného humoru. "Bolo aj tu pár ľudí, ktorí sa tým zaoberali, ale už o nich nechyrovať. Z tých najkompetentnejších, ktorých som poznal, to bol najmä Ivan Hanousek z Prahy a na Slovensku Kornel Földvári. Ale obaja už zomreli," dodal dlhoročný karikaturista.
Fedor Vico sa narodil 9. novembra 1944 v obci Šapinec, ktorá je dnes súčasťou obce Okrúhle. Tvorbe karikatúr či kresleného humoru sa začal venovať už počas štúdia na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Známa je jeho dlhoročná spolupráca s dnes už legendárnym humoristickým časopisom Roháč. Na jeho stránkach sa prezentoval Jánošíkom či postavičkami zbojníkov, ktorí boli súčasťou seriálu kresleného humoru vychádzajúceho pod názvom Dereš Fedora Vica. V roku 1969 ešte vyšiel Vicov Dereš aj knižne, ale počas normalizácie vtedajšia komunistická totalitná moc jeho zbierku kreslených vtipov stiahla z obehu a on dostal zákaz publikovania.
"Jánošíka ako zbojníka popravili v roku 1713. Pre tunajší ľud sa stal legendou a pre mňa stálou inšpiráciou v dlhodobom zbojníckom seriáli Dereš. Je zaujímavé, že verejnosť to nepovažovala za dehonestovanie svojho národného hrdinu, lebo asi bolo zrejmé, že aj moja figúrka v novinách je v rovnakom postavení voči ´vrchnosti´ rôzneho druhu. Dokonca mi tohto roku v Terchovej udelili certifikát čestného občana obce. To by sa mi odmietalo ťažšie, ako nejaké štátne vyznamenanie," uviedol Vico.
V období normalizácie sa mu podarilo publikovať na stránkach rusínskeho týždenníka Nove žitja, kde mu vychádzal rusínsky seriál Iľko Sova z Bajusova. Na stránky populárneho Roháča sa mohol vrátiť až koncom 80. rokov 20. storočia. Svojej obľúbenej témy kreslených zbojníkov sa nevzdal, pod pôvodným názvom však začali vychádzať až po roku 1990.
Po zániku Roháča kreslené satirické glosy spoločenského či politického diania publikoval v periodikách Aréna, Mosty, Bumerang, v denníkoch Sme a Hospodárske noviny či v rusínskych Narodnych novinkach. Spolupracoval aj s českými Lidovými novinami.
Za svoj tvorbu dostal cenu Slovenského literárneho fondu, Cenu mesta Prešov či výročnú cenu Českej únie karikaturistov. Je tiež držiteľom Novinárskej ceny za rok 2011 v kategórii Česko-slovenský kreslený vtip, komiks, karikatúra za sériu karikatúr v Hospodárskych novinách.
Je pravidelným organizátorom medzinárodnej súťaže kresleného humoru v Prešove konajúcej sa pod názvom Zlatý súdok. Aktívne pôsobí v spolku Rusínska obroda a v Združení inteligencie Rusínov.
Účinkoval v dokumentárnych filmoch Marka Škopa Iné svety (2006) a Osadné (2009). A v menších úlohách sa predstavil aj v hraných filmoch Albert, Albert (r. Jaro Rihák, 1995) a Loli parádička (r. Richard Staviarsky a Víťo Staviarsky, 2019).
"Len pred pár dňami skončila v Múzeu rusínskej kultúry v Prešove moja výstava s názvom Komorne a monumentálne s podtitulom: Z málo známej tvorby známeho autora. Išlo o kresby, maľby a dokumenty z monumentálnych realizácií, ktoré vznikli v období zhruba v rokoch 1973 - 1988, teda v čase, keď som nemohol publikovať humor a satiru v tlači. Na budúci týždeň, 14. novembra, bude v Technickom múzeu na Hlavnej ulici v Košiciach vernisáž mojej výstavy kresleného humoru, ktoré toho času publikujem najmä v denníku Pravda. Pravidelne, už vyše 12 rokov, dvakrát týždenne, komentujem kresbou športové udalosti a pokračujem v publikovaní rusínskeho seriálu," uviedol stále aktívny výtvarník, pričom aj informoval, že vydávanie časopisu Bumerang, ktorý redigoval, bolo zo strany vydavateľa ukončené po poslednom októbrovom čísle.
"Medzinárodná súťaž kresleného humoru na tému pivo Zlatý súdok bola po 29. ročníku vyobcovaná z prešovskej Krajskej galérie, ale 1. apríla tohto roku som ešte zrealizoval jubilejný 30. ročník. Čo bude ďalej, to neviem. A netýka sa to len Zlatého súdka," skonštatoval pre TASR Vico.
www.ZIVOTPO.sk
